No tak tu je začiatoooook!!!!!
Takže prológ je napísaný....Jaj veeeľmi túžim aby to aspoň niekto čítal....Možno že váš to bude baviť...tak sa prosím zahĺbte do deja....snažila som sa naozaj...je to moja prvá poviedka tak dfm že budu len pozitívne ohlasy:)

Biela žiara osvetlila starý dom. Staré, s farbou ošúchané okenice plieskali o steny domu a znova ho osvetlilo biele svetlo. Túto noc sa blízkalo neuveriteľne, vonku bola zima a silno pršalo, no na Grimauldovom námestí vo vnútri domu číslo 12 bolo teplučko a útulne.
Pani Blacková, tehotná fialovovlasá žena s hnedými očami sa neustále sťažovala na muklov, ktorý sa snažia o dokázanie, že nie sú sami na svete, že existuje aj niekto iný. "Ako keby nás dokázali objaviť," nahnevane stále tvrdila. Vedelo ju to nehorázne nahnevať.
Prešla z kuchyne do salóna, kde sa opatrne vyvalila na pohovku. "Zlatko? Môžeš mi prosím ťa priniesť ohnivú whisky?" poprosila.
Z kuchyne k nej prišiel vysoký chlap s kučeravými hnedými vlasmi a sivými očami, v ktorých horeli šibalské ohníky. "Miláčik, nemala by si piť. Vieš, že to deťom môže ublížiť." vysvetlil jej starostlivo a pohladil ju po vlasoch.
"To, že čakám dvojičky ma vie neuveriteľne unaviť. Už aby boli na svete lebo ma príliš obmedzujú." ľahostajne odvrkla. Manžel ju pustil a nechápavo na ňu pozrel.
Pani Blacková vytiahla prútik "Accio Mágia sveta". Kniha k nej priletela a ona sa zahĺbila do deja.
Pán Black sa s rukami vo vačkoch prechádzal po salóne a premýšľal. *Žeby nemala rada svoje deti?* pýtal sa sám seba. Nedalo mu to pokoj, veď vždy túžila po potomkoch. Obrátil hlavu k svojej žene a venoval jej dlhý pohľad "Ako chceš aby sa volali deti?" s úsmevom sa jej opýtal, podišiel k nej a chytil ju za hebkú ruku.
Vonku zúrila búrka a dážď šľahal do studených kamenných stien. Blízkalo sa. Hrmelo.
"Mená?" pobavene povedala a zavrela knihu. "Ak bude jeden z nich chlapec, bude sa volať Regulus." nadšeným výrazom povedala "A to druhé mi je jedno. Nikto nechcel aby sa pošťastili dvojičky." ľahostajne odvrkla a muž ju náhle pustil. Prudko sa postavil a oprel sa o klavír. "Ty nechceš to druhé dieťa?" rázne sa opýtal. Pani Blacková nadvihla obočie a odpovedala "Chcem, ale nejako rada som dvom deťom neni." zdvihla sa a s guľatým bruchom sa odkotúľala do spálne.
Pán Black prázdno pozeral na pohovku kde ešte predtým sedela jeho žena. Nešlo mu to do hlavy ako môže byť taká ľahostajná. Podišiel k veľkému oknu, pozrel na oblohu a videl jednu jedinú hviezdu. *Sirius, tak sa budeš volať.* povedal si v duchu. Mávnutím prútika pozhasínal sviečky a nasledoval svoju ženu v spánku.
jeeeeeeej! to je perfektne!!!!! wow fakt super!!!!! tesim sa kapitoli..no uzasny prolog podla mna :D